Volám sa Magdaléna Petrjánošová. Nedávno som mala štyridsať rokov. Žijem s partnerom a malým synom. Psychológii sa venujem asi od 15 rokov, vtedy som začala spolužiakom dávať osobnostné testy a čítať psychologické knižky. Vyštudovala som jednoodborovú psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, potom som si tam urobila doktorát. Medzitým som bola spolu dva a pol roka v zahraničí, postupne na 3 rôznych univerzitách, takže som videla ako rôzna môže psychológia byť a začala som pracovať na výskumných projektoch v sociálnej psychológii. Všetky smery psychoterapie, o ktorých som vtedy vedela, sa mi zdali priveľmi zjednodušujúce podstatu človeka. Možno to bola taká tá mladícka namyslenosť, možno nás v škole o nich zle učili. Každopádne ma začala psychoterapia zaujímať, až keď som sa dozvedela o procesorientovanej psychológii a robila si v tomto smere terapeutický výcvik. Tá sa mi zdala dostatočne zložitá na to, aby to mohlo sedieť, dostatočne zvažujúca individualitu každého človeka.

Procesorientovaná psychológia, alebo procesová práca (ProcessWork), ako sa tiež označuje, je na Slovensku akreditovaný psychologický smer. Má korene v jungiánskejpychológii, Gestalte, ale aj v taoizme, šamanizme. Tú bohatosť je tam cítiť, dá sa pracovať aj veľmi klasicky, rozhovorom, ale dá sa aj omnoho viac, pracovať s mýtami, snami, pohybom, tancom, meditáciou. Na človeka sa díva ako na vyvíjajúcu sa bytosť, obdarenú vedomím, ktorá má obrovský potenciál. Najdôležitejšie pre mňa je, že z hľadiska procesorientovanej psychológie vzťahové problémy, konflikty, rôzne strachy, telesné symptómy, bolesti, choroby, stres, únava, depresia, nočné mory, netypické vzorce jedenia, tendencie k závislostiam –  môžu byť nielen témy na ktorých sa dá pracovať a problémy, ktoré treba odstrániť, ale aj dvere k inému – celistvejšiemu a spokojnejšiemu – ja.  

Prečítajte si viac o procesorientovanej psychológii tu.